Skrytý význam Slovenského a Nitrianskeho dvojkríža!

Sloveni – národ posvätný

     Sloven – strážca a nositeľ Slova

     Slovenka – tá, ktorá čistotou svojho ducha svoje okolie povznáša

     Ľudia pozrite a viďte dva kríže a tri vrchy v kruhu – znak Slovenov!

     Prvý rovnoramenný kríž je biely – je to kríž Svetla kríž Pravdy, je to kríž Života. Má dve rovnako veľké ramená na znak toho, že vo stvorení pôsobia dva rovnocenné princípy. Vodorovné rameno symbolizuje pasívny princíp – teda ženský (prijímajúci). Zvislé rameno symbolizuje aktívny princíp – teda mužský (dávajúci). „Vzal rebro a učinil ženu“ – teda z pôvodného kríža osamostatnil dve ramená.

     Tým bola Dokonalosť rozdelená na dva rovnocenné princípy a z jednosmerného pohybu dopredu nastal pohyb krúživý. Dokonalosť znovu vzniká spojením muža a ženy v ich pôsobení, pričom žena je tá, ktorá svojim jemnejším vyciťovaním prijíma tvorivú silu a muž je ten, ktorý túto tvorivú silu preberá od ženy a prevádza ju v tvorivý čin.

      Kríž je zakončený štyrmi Kráľovskými trigónmi z ktorých jediný obrátený smerom nahor je našincovi známy a symbolizuje Všemohúceho Otca a jeho synov Ježíša – Lásku Božiu a Imánuela Vôľu Božiu (Ducha Svätého).
      Samotný kríž je symbolom Novej zmluvy, ktorá sa uzatvára medzi Stvoriteľom a človekom, avšak iba takým človekom, ktorý o to v pokore prosí. „Budú niesť znamenie Všemohúceho na svojich čelách“ – je to skutočný kríž na čelách ľudských duchov spečatených Svetlu.

     Druhý kríž – zvaný T-kríž je čierny, je to kríž smrti. Navždy nám pripomína vinu, ktorej sme sa dopustili ako ľudstvo, keď sme na ňom zákerne zavraždili Pána Ježíša – Syna Božieho.

     Červené pole za krížmi symbolizuje krv, ktorá musela byť ľudstvom preliata ako splátka za túto hlúpu vraždu.

     Tri modré vrchy symbolizujú ducha troch povolaných národov. Sú rovnako veľké na znak toho, že žiaden národ nemá právo vyvyšovať sa nad iné národy. Názvy vrchov pochádzajú z učenia Zoroastra, od ktorého mali kedysi Sloveni i predkresťanskú vieru v Jediného Boha, vieru v príchod Sudcu Svetov a vedenie o rovnoramennom kríži. Tu je kľúč k tomu, prečo Sloveni tak rýchlo prijali Slovo Pána Ježíša od Konštantína a Metoda a niesli ho ďalej ostatným Slovanom – teda tým, ktorí Slovo Pánovo prijímajú.

     K samotným vrchom:
     Prvý vrch (vľavo) Matra – vrch náboženských spevov symbolizuje prvý povolaný národ, ktorým bol národ Židov. „Po tisícročia bol starostlivo vedený a pripravovaný“ – o čom svedčí množstvo básní Starého Zákona. Mal byť národom učiteľov, ktorý by učil všetky národy sveta Slovu Pánovmu pod vedením stelesnenej Lásky Božej.
     Národ Židovský sklamal! Nielenže Syna Božieho neprijal, ale ešte ho aj podlo a nenávistne zavraždil. Židia boli za to rozprášení do celého sveta a prenasledovaní bez konca.
     Pán Ježíš pred svojou smrťou zvestoval priblíženie sa Kráľovstva Božieho, ktoré nastane akonáhle príde Syn Človeka, aby súdil živých i mŕtvych.

     Avšak história sa opakovala:
     Druhý vrch (vpravo) Fatra – vrch čmudiaci symbolizuje druhý povolaný národ, ktorým bol národ Nemcov.
     I Nemecký národ bol dlhodobo pripravovaný pre veľké učiteľské poslanie. Jeho jazyk bol starostlivo brúsený, aby mohol jasne a neomylne vyjadriť Slovo Večnej Pravdy.
     Mal byť mocný, pretože Syn Človeka mal predstúpiť pred celý svet v moci a sláve. Avšak i tento povolaný národ sklamal. Nepochopiteľným spôsobom hnevom a nenávisťou strpčil cestu Imánuela – stelesnenej Vôli Božej (Duchu Svätému) až k zúfalstvu.
     Miesto Vodcu prijal zvodcu ktorý nemohol položiť pevné základy Tisícročnej ríše, ale len chabé základy Tretej ríše postavenej na hneve a nenávisti.
     Nemecký národ sám seba tak vymazal z večnej knihy života, ako národ idúci naproti svojmu osudu. V Slovanských jazykoch znie meno Nemeckého národa najvýstižnejšie. Nemec – ten, ktorý ostal nemý – ten, ktorý nevydal svedectva. Rusko – sila Slovanov, ukončilo neblahú činnosť Tretej ríše.

     Tretí vrch (v strede) Tatra – vrch posvätný symbolizuje tretí povolaný národ, národ Slovenov. „Imánuel stelesnené Slovo Vôle Božej odňal povolanie od veľkého Nemeckého národa a povolal národ malý, v tej dobe politicky označovaný ako Československý národ.“
     Z úst pani Márie pri povestnej večeri 9.7.1937 zaznelo: „Národ, ktorý zdraví svojho Pána a Kráľa hlasmi lásky, znením srdca, vďakou, ktorá tryská z duše, je povolaný, aby bol prvým národom na zemi. Prvým, ktorý má predchádzať všetkým, ktorí chcú slúžiť svojmu Pánovi a Kráľovi – Imánuelovi.“
     Povolanie patrilo všetkým, ktorí žili na území Čiech, Moravy, Sliezska, Slovenska i Podkarpatskej Rusi. Tým, ktorí si v počiatkoch budovania svojej vlasti vraveli Sloveni. Dnes je Slovenom každý človek, ktorý Slovo Pánovo vo svojom srdci nesie, teda ten, ktorý podľa Slova Pánovho žije – je strážcom a nositeľom SLOVA.

     Celý znak je v kruhu, pretože kruh symbolizuje konečnosť – uzavretosť Stvorenia – teda to, že vysvetlené deje prebiehajú v ohraničenom Stvorení.

     Dnešný znak Slovákov je v zaužívanom erbovom tvare, ktorý pripomína Kráľovský trigón z Kríža Pravdy obrátený smerom nadol symbolizujúci pôsobenie Všemohúceho do stvorenia skrze Spravodlivosť, Lásku a Čistotu – teda Imánuela, Máriu a Irmingard.
     Krajné vrchy sú nižšie pretože národy, ktoré symbolizujú sklamali. Samotný dvojkríž v súčasnom tvare sa najvýstižnejšie vysvetľuje slovami: „Utrpením a sebaobetovaním (spodné rameno) ku vzkrieseniu a víťazstvu (vrchné rameno).“ Toto vysvetlenie vytvára predpoklad pre pochopenie úplnej podstaty dvojkríža.

     Aby sme poodhalili rúšku tajomstva nad genézou príchodu dvojkríža na Slovensko, a aby sme našli jeho pôvod musíme putovať hlbšie do dejín.
     Vieme, že na Slovensko prišiel dvojkríž z Byzancie a to ešte pred príchodom Konštantína a Metoda – za čias Samovej ríše, ktorá mala podporu Byzancie. Vtedajší význam by sa dal charakterizovať heslom: „Láska a Pravda zvíťazí nad nenávisťou a klamom“, nakoľko vyjadroval víťazstvo nad Islamom, ale taktiež symbolizoval spojenie duchovnej a svetskej moci.
     Odkiaľ prišiel dvojkríž do Byzancie prestane byť záhadou, ak si uvedomíme, že Mojžiš – zakladateľ Židovského IS-RA-ela pobudol istý čas u ABD-RU-SHINA v jeho Ríši IS-RA a dvojkríž poznal ako žezlo ABD-RU-SHINOVE.
     Tu sa Mojžiš pripravoval na svoje poslanie a neskôr sprostredkovával Židom vedenie o jedinom Bohu prinesené v tej dobe ABD-RU-SHINOM – kniežaťom Ríše IS-RA.

     Ríša IS-RA sa nachádzala pod Egyptom a v okolitých krajinách jej vraveli Ríša Midjanského kniežaťa alebo kňaza, ako sa zachovala i v Biblii, kde sa píše o uchýlení sa Mojžiša pred Faraónovým hnevom pod ochranu Midjanského kniežaťa. Pod ochranu znamená, že táto ríša bola silná i voči vtedajšiemu Egyptu.
     ABD-RU-SHIN jej názvom IS-RA vyjadril spojenie dvoch národov ISmánov (Bielych jazdcov u Edgara Cayceho) a ARAbov. Po tomto vysvetlení prestane byť záhadou, potomkovia koho sú v starých spisoch označovaný ako Ismaeliti, Israeliti a Židia.

     Aby som sa vrátil k pôvodu dvojkríža uverejňujem preklad časti náhrobnej dosky ABD-RU-SHINA:

ABD-RU-SHINOVA NÁHROBNÁ DOSKA VYPOVEDÁ
(fragment vrchnej časti)
Z DOZNĚLÝCH TISÍCILETÍ

     „Zbystrite pozornosť, ľudia 1, tu v ríši tieňov žije duševne 2 i pozemsky 3 dokonalý.
     Zbabelá ruka vraha 4 ho poslala dolu, jeho, ktorý bol múdrejší než posvätný ibis 5. Bol ako jasná plocha lesklého striebra, v ktorej sa prezerajú naše ženy 6. Bol čistý a svetlý a bol hodný nosiť korunu 7, ktorá mu teraz spadla z hlavy.
     Až sa na oblohe objaví znamenie rýb 8, až potom príde kráľ, ktorý mu bude čistotou rovný. Bude chudobný ako vták v povetrí 10 a bude vyslaný, aby zašliapol falošného hada 9. Až do tej doby bude ABD-RU-SHINOVE žezlo 11 odpočívať. Žiadny vládca nás nepovedie tak ako On.“

     Kto chce vidí z textu jasný poukaz na bratstvo oboch Synov Božích i jasne vyobrazené žezlo ABD-RU-SHINA, ktoré držal v rukách pri svojom prvom príchode na našu zem – v dobách, keď Mojžiš sa na jeho dvore v ríši IS-RA pripravoval na svoje poslanie. Poukaz na znamenie rýb na oblohe a príchod Pána Ježíša a dobu do ktorej bude ABD-RU-SHINOVE žezlo odpočívať je tiež zrejmý.

     Bližšie informácie o týchto dejoch vám dá dielo Abd-ru-shina Vo Svetle Pravdy prístupné v prepracovanej verzii i na Slovenskom trhu a dielo v pôvodnej verzii Abdruschin (Abdrushin) Ve Světle Pravdy na Českom trhu.

     Ku genéze dvojkríža ešte toľko, že príchodom Konštantína a Metoda plne zakotvil svoje pôsobenie na území Slovenska, Panónie, Moravy i Čiech.
     Za vlády Svätopluka sa vyhnaním Metodových žiakov stráca vedenie o dvojkríži a hoci neskôr v Uhorsku Štefan preberá Svätoplukovo žezlo s dvojkrížom, koruna mu pri korunovácii padá z hlavy a predurčuje tak život Uhorska. Zo Svätoplukovej koruny bol totiž odstránený dvojkríž a nahradený klasickým krížom. Tento sa pri páde koruny zo Štefanovej hlavy skrivil a tak ostal doteraz.
     V Uhorskom znaku je potom dvojkríž akoby odsunutý bokom i keď koruna pod ním ostáva.
     Štúrovci neskôr znovu prijímajú vedenie o dvojkríži a stavajú ho na modré trojvŕšie.
     Počas prvého Československého štátu je dvojkríž umiestnený v mieste srdca na hrudi leva a tvar republiky pripomína baránka. Znamená to, že Baránok ožíva a Lev chráni vedenie o dvojkríži. Predznačuje to mnohé udalosti, ktoré mohli nastať.
     V tejto dobe v čase druhého pôsobenia Abdruschina na zemi a vytvorením spojenia Abdruschin – Parsifal – Imánuel (pri rovnoramennom kríži Kráľovský trigón vľavo) znovu vyvstáva i vedenie o dvojkríži. Hitler však zajal Imánuela a znemožnil mu tak vytvorenie Tisícročnej ríše. Baránkovi potom odsekol hlavu a dvojkríž sa samostatne zaskvel počas prvého Slovenského štátu.
     Prezident Tiso mal snahu vybudovať štát na Slove. Heslo „Za Boha život, za národ slobodu“ to symbolizuje.
     Dvojkrížu v znaku Slovenska chýbajú trigóny a teda i vedenie o nich a hoci tento je biely, dvojkríž na rukávoch predstaviteľov Hlinkovej gardy je čierny čo symbolizuje i pohyby v štáte, Tiso ho ťahá k bielemu a Tuka k čiernemu dvojkrížu. Tiso svoj boj prehráva. Tak ako kedysi ako Pribina – hoc cítil Slovo Pána Ježíša, no nevedel ho duchovne aplikovať, tak teraz ako Tiso cítil Slovo i pôsobenie Pána Imánuela, no duchovne aplikoval Slovo Pána Ježíša učené cirkvou. Nechápal neoddeliteľnosť oboch Božích Synov hoc vyhlasoval, že nepôjdeme ani cestou komunizmu, ani cestou fašizmu, ale svojou vlastnou kresťanskou cestou.
     Po Imánuelovej smrti v zajatí neskôr čierny dvojkríž horí v plameňoch pod Kriváňom na hrudi leva počas druhého Československého štátu. (Tvar štátu – Baránok už nemá roh, ani zadné nohy.)
     Vedenie o dvojkríži sa znovu prebúdza po roku 1989 avšak dvojkríž je znovu odsunovaný bokom – tak ako v Uhorsku, tentoraz však za leva.
     Nie ľud, ale svetské mocnosti znovu odsekli Baránkovi hlavu.
     Na Slovensku opäť žiari biely dvojkríž, opäť ho vedie Svätopluk, ktorý kedysi v Nitre zakopal čarovný Meč – Slovo a dnes mu svieti v mene, aby nezabudol čo má napraviť. Zabudol! Do Nitry opäť pomohol – ako kedysi, ustanoviť na biskupský stolec Vichinga. Slovo tak ako kedysi i dnes neprijal v plnom rozsahu. Hoci De Lemeny ho pred rozhodujúcimi voľbami nabáda, aby uskutočnil to, prečo prišiel, jej hlas mizne v povetrí, pretože jej vlastné poslanie jej nestačilo a začala vzťahovať ruky po tom, čo jej neprináležalo.
     Svätoplukove prúty sa opäť roztrhli a Svätopluk opäť odchádza do ústrania. Či v ústraní pochopil, čo má napraviť ukáže čas.
     Pribina týmito riadkami spláca svoje chyby a vedenie o dejoch okolo dvojkríža sa dostáva touto cestou do širokej verejnosti. Ako si splní svoje poslanie, tak sa bude mať Svätopluk i všetci ostatní v tejto krajine.

     Ako bolo zasľúbené, tak sa stane.

     Slovák je ten, ktorý čaká na Slovo Pánovo a svojho veľkého pomocníka. Pretože Slovo Pánovo nás oslovuje v našom vnútri a keď podľa neho žijeme – obrazne povedané‚ vychádza z nášho vnútra (nitra), tak Nitra je predurčená k tomu, aby v nej vzišla ruka Rytiera nesúceho dva spojené rovnoramenné kríže symbolizujúce pôsobenie dvoch synov Všemohúceho Otca – Syna Božieho Ježíša a Syna Človeka Imánuela (Ducha Svätého). Im dvom je rovnoramenný kríž vlastný – pretože je ich súčasťou a oni dvaja Slovo Otcovo ľudstvu priniesli. Na znak neoddeliteľnosti pôsobenia Božích Synov sú kríže previazané.
     Červená zástava symbolizuje krv preliatu ľudstvom za utrpenie, ktoré sme spôsobili Synom Božím pri ich vteleniach na Zemi.
     Celý štít je posiaty malými rovnoramennými krížmi a tvar štítu je tiež krížový.
     Vedenie o týchto dejoch nesie ruka Rytiera na Nitrianskom znaku.




     Hjalfdar, Krišna, Lao-Tse, Zoroaster, Budha, Pán ABD-RU-SHIN, Mojžiš, Pán Ježíš, Mohamed a Pán Imánuel.

     Všetci, hoci každý v inej dobe a v inej reči nám Slovo Pánovo a vedenie o Jedinom Bohu priniesli.

     My ľudia sa Slovu i jeho nositeľom klaniame..., ale kto z nás podľa Slova začal skutočne žiť?

Rytier Pribina Chariot v Nitre 17.4.1999 v predvečer 124. výročia narodenia Pána.